Mierna zima praje plesniam.

Ani zima už nie je čo bývala. Z roka na rok je snehu menej a mrazivé počasie sa tiež dlho „neohreje.“ Okrom toho, že prichádzame o krásne idylické chvíle a dobré lyžovačky, mierne zimy prinášajú aj iné, vážnejšie problémy. Nemrznúce počasie a vysoká vlhkosť vytvárajú vhodné podmienky pre rozširovanie plesní. Tie sa potom často objavujú na obvodových plášťoch budov, stropoch miestností, na obkladoch aj pod nimi. Plesniam sa darí  aj na kobercoch, textíliách, okenných tmeloch, dverách, či dokonca nábytku. Vzniknúť môžu v trhlinách na omietke alebo v dôsledku nedostatočnej tepelnej izolácie. Do muriva sa tak dostáva vlhkosť, ktorá tvorbu plesní podporuje. V interiéri si dávajte pozor na nábytok pri stene, prípadne siahajúci po strop miestnosti. Ak sa totiž opiera o stenu, nemôže tadiaľ prúdiť vzduch, čo vedie k vyššej vlhkosti vzduchu a tvorbe plesní.

Kde si treba dávať pozor

Plesne vznikajú hlavne v miestnostiach, kde je nadmerné vlhko, pričom zvlášť rizikové sú kuchyne, kúpeľne a práčovne. Časté sú plesne aj v nedostatočne vetraných miestnostiach, ako napríklad komory, špajzy alebo pivnice. Problémy s plesňami vám môže priniesť aj nevhodný druh vykurovania a hlavne obmedzovanie vykurovania. Na začiatku zasiahnu plesne len niektoré miesta a vytvoria na nich mokré fľaky, o niečo tmavšie ako farba steny. Časom však prerastú do súvislých plôch. Myslite však na to, že plesne sa rozširujú nie len po ploche stien, ale idú aj do hĺbky. Dôsledkom je opadávanie farby alebo omietky a neskôr aj trvalé poškodenie muriva.

Plesne a zdravie

Ak sa v byte alebo dome objavia plesne, nie je to len estetický problém. Plesne škodia aj zdraviu. Aj keď sa kedysi brali plesne skôr ako okrajová záležitosť, v dnešnej dobe sa im už prikladá náležitá pozornosť. Viaceré spôsobujú u ľudí alergie, ktoré môžu prerásť až do astmy. „Veľké zdravotné komplikácie môžu plesne spôsobiť aj atopikom, u ktorých môžu vyvolať sennú nádchu, zápal spojiviek, astmu, či atopický ekzém,“ vysvetľuje alergiologička MUDr. Eva Kovaříková.

Ďalej rôzne pľúcne, žalúdočné, či črevné ochorenia, častá je aj žihľavka, bolesti kĺbov, trvalá únava, migrény. Plesne okrem iného produkujú rad toxínov, ako napríklad aflatoxíny, ktoré majú priamy vplyv na celý imunitný systém človeka. Ďalej majú negatívny vplyv na rôzne orgánové systémy ako sú pečeň alebo obličky a v neposlednom rade môžu napríklad znížiť plodnosť u zvierat.

Plesne sú všeobecne rozšírené organizmy s obrovskou druhovou diverzitou. Najnebezpečnejšie pre alergikov sú Aspergillus a Penicillium. Ich spóry zamorujú vnútorné prostredie vo vlhkých a zle vetraných priestoroch ako sú kúpeľne, WC, kuchyne a pivnice. Žijú v neudržiavaných klimatizačných zariadeniach, chladničkách, odparovacích nádobách a čističkách vzduchu. Vo zvýšenej miere sa vyskytujú v bytoch s plastovými oknami. Ďalej sú na zle uskladnených potravinách, najmä pečive, ovocí a zelenine. Niekedy si prinesieme plesne už domov z obchodu. Vyskytujú sa však aj v priestoroch za nábytkom, ktorý je tesne prisunutý k vlhkej stene. Aj niektoré druhy kvasiniek môžu pôsobiť aj infekčne. Časté sú infekcie spôsobené kvasinkami rodu Candida. Kvasinky síce bežne osídľujú kožu a sliznice, no u niektorých ľudí vyvolávajú následné infekčné ochorenie.

Plesne lokalizujte a odstráňte

Keďže plesne vznikajú na vlhkých miestach, ako prvé musíte zistiť, čo vlhkosť spôsobuje. Kým sa pustíte do sanácie, musíte mať istotu, že vaša práca nevyjde nazmar a pleseň sa „nevráti“. Keď plesne odstránite a poškodené miesta ošetríte, je čas postarať sa o to, aby ste plesni nedali na návrat príležitosť.

Spôsobov ako odstrániť plesne je viacero. Dajú sa odstrániť z po vrchu mechanicky –  oškrabaním za mokra tak, aby sa spóry nešírili do vzduchu. Mechanické odstraňovanie sa však vo všeobecnosti neodporúča, keďže je náročné úplne zabrániť šíreniu sporov do prostredia. Možnosťou je aj ožarovanie postihnutého miesta UV, gama alebo mikrovlnným žiarením, no túto metódu už svojpomocne pravdepodobne nezvládnete.

Najjednoduchšie a najefektívnejšie je chemické odstraňovanie plesní, ktoré hravo zvládnu aj laici. Aplikácia chemických prípravkov prebieha natieraním, striekaním alebo máčaním postihnutého povrchu. Protiplesňových prípravkov na sanáciu objektov postihnutých plesňou je na trhu pomerne dosť. Pri aplikácii sa však vždy riaďte priloženým návodom.

Jedným zo spôsobov aplikácie protiplesňových prípravkov je natieranie. Tu sa používajú protiplesňové prípravky na vodnej báze ako podkladový náter. Po aplikácii ich necháte 24 hodín schnúť. Tmavý povrch mechanicky odstránite kefou a aplikujete vrchný náter v aspoň dvoch vrstvách.

Vysoko účinným prostriedkom v boji proti plesniam sú prípravky na báze chlóru (napríklad Savo proti plísním). Na postihnuté miesto aplikujte nástrek zo vzdialenosti 15 až 20 cm a nechajte pôsobiť 20 minút. Povrch potom opláchnite vodou a nechajte uschnúť. Postup môžete v závislosti od rozsahu zamorenia aplikovať viackrát.

Prevencia ako základ zdravej domácnosti

„Je ľahšie vzniku plesní predísť ako s nimi začať bojovať, keď už sú rozšírené na viacerých miestach po celom byte,“ hovorí Lenka Hurná, špecialistka výrobkovej legislatívy za značku Savo. „Základom je pravidelné vetranie. Ak ste doma celý deň, vetrajte aspoň 3 až 4 krát, aby ste dostali vlhkosť z priestoru,“ dodáva Lenka Hurná.

Nepodceňujte ani umiestnenie nábytku. Od steny ponechajte odstup, pretože prílišná tesnosť medzi nábytkom a stenou zabraňuje prúdeniu vzduchu, čím vzniká ideálne prostredie pre šírenie plesní. Ak vám zateká do bytu, poraďte sa so stavebnými odborníkmi. Väčšinou však stačí dodržať hygienické zásady a plesne by vám nemali robiť starosti.