Mestá budúcnosti s inteligenciou?

„Mesto budúcnosti bude inteligentné mesto. V tomto ohľade zohrajú dôležitú úlohu sieťové video systémy – a zďaleka nepôjde len o ich využitie v oblasti zabezpečenia a bezpečnosti,“ Andrea Sorri, riaditeľ obchodného rozvoja dohľadových riešení pre vlády, mestské dohľadové systémy a kritické infraštruktúry spoločnosti Axis Communications.

Mestské radnice a obecné zastupiteľstvá na celom svete pracujú na projektoch, ktoré by posunuli život v ich mestách a obciach na novú, vyššiu úroveň a zároveň by obohatili aj inteligenciu ich chodu. Hoci sa pojem „chytré mesto“ objavuje v mnohých obmenách, hlavná myšlienka ostáva stále rovnaká – využiť digitálne technológie a s ich pomocou zlepšiť kvalitu života obyvateľov, znížiť negatívne dopady na životné prostredie a zaistiť hladšiu prevádzku služieb týkajúcich sa každodenných potrieb mesta.

Jednoduchá a efektívna správa mesta, optimalizácie odberu vody a energií, nakladanie s odpadom a odpadovými vodami, zlepšenie plynulosti dopravy, zníženie znečistenia a hlučnosti, ľahká dostupnosť on-line služieb a inteligentné budovy, ktoré budú lákať turistov i nové firmy – to všetko sú podstatné zložky chytrého mesta budúcnosti.

Bezpečnosť v uliciach je základom

Kľúčovú rolu samozrejme hrá zabezpečenie a bezpečnosť, pretože nie je možné vybudovať chytré mesto, pokiaľ by sa v ňom ľudia necítili bezpečne a boli by obmedzovaní v tom, čo môžu robiť a kam môžu chodiť. Štatistiky kriminality sú jedna vec, lenže dôležité je porozumieť aj tomu, ako vnímajú bezpečnostnú situáciu sami ľudia, pretože napriek štatistikám sa stále nemusia cítiť dostatočne bezpečne. Chytré mesto musí byť rozhodne bezpečným miestom.

Keď sa pozrieme ako sa zvyšujú počty obyvateľov miest, uvidíme jasnú súvislosť medzi rastom urbanizácie a zvyšovaním kriminality. Zločinnosť najviac postihuje centrá miest a potom ich periférie, pričom panuje priama úmera medzi počtom, respektíve hustotou obyvateľstva a mierou kriminality. Mestá sú čoraz hustejšie obývané a pravdepodobnosť výskytu kriminality je vo veľkých mestách vyššia, pretože je v nich väčšia koncentrácia majetnejší obetí a viac rozvinutá sieť čierneho trhu, kde je možné odcudzené veci speňažiť.

A problematika potierania kriminality alebo usvedčovanie zločincov sú navyše vo väčších mestách zložitejšie, pretože miestna komunita s políciou spolupracuje menej a súčasne sú finančné zdroje na boj so zločinom na jedného obyvateľa v ich rozpočtoch nižšie. Kriminalitu tiež samozrejme ovplyvňujú lokálne a medzinárodné ekonomické aspekty, ale tým samotné mestá môžu čeliť len veľmi ťažko.

Pokiaľ chceme zvýšiť bezpečnosť a predchádzať kriminálnym činom voči ľuďom, majetku a verejnému poriadku, je nevyhnutné začať na úrovni ulíc. Mnoho miest už teraz používa videokamery, ktoré im pomáhajú v prevencii, odhaľovaní a vyšetrovaní zločinov. Okrem faktu, že dohľadové systémy v mestách pomáhajú ich obyvateľom, aby sa mohli cítiť bezpečnejšie, možno tieto kamerové systémy použiť aj na ochranu budov, areálov a kritickej infraštruktúry nielen pred škodami spôsobenými ľuďmi, ale aj pred prírodnými hrozbami.

Štyri technologické vrstvy chytrého mesta

Aby sme ale nezostali len pri bezpečnosti a zabezpečení, sieťové kamerové systémy budú stále viac využívať možnosti inteligentných senzorov ako prvkov, ktoré im umožnia poskytovať dôležité dáta a zaistia špecifické druhy informácií, ktoré chytré mesto potrebuje – od zlepšenie plynulosti dopravy až po poskytovanie služieb správy nehnuteľností na vyžiadanie. Chytré mesto budúcnosti sa bude viac než doteraz spoliehať na digitálne a vzájomne previazané technológie. Bude založené na štruktúre systémov, ktorá bude zložená zo štyroch technologických vrstiev, pričom spomínané senzory budú tvoriť prvú z týchto vrstiev. Týmito snímačmi môžu byť vzájomne prepojené terminály, bezdrôtové a mobilné senzory, kamery snímajúce obraz a zvuk alebo dokonca zber informácií založený na spoluúčasti komunity, kde sami ľudia prispievajú dátami a informáciami napríklad o dopravných problémoch.

Všetky tieto snímače a senzory prepojené v rámci mestskej siete pomocou komunikačnej infraštruktúry predstavujú druhú vrstvu, takzvaný „Internet vecí“, o ktorom spoločnosť Axis Communications hovorila už v roku 1995 v súvislosti so svojou víziou „Access to Everything“, čiže „Sprístupnenie všetkých možností“ . Spoluzakladateľ spoločnosti Axis Martin Gren to opisuje takto: „Sieťové kamery Axis boli jednoznačne medzi prvými sériovo vyrábanými zariadeniami Internetu vecí na svete. Boli postavené na Linuxe a išlo o kamery AXIS 2100.“

Dáta a aplikácie sa vzájomne pretnú v spoločnej operačnej platforme, ktorá predstavuje tretiu vrstvu, kde dochádza k spracovaniu a analýze dostupných informácií. Zhromaždené údaje sa pretavia do informačne užitočnej podoby. Informačné toky môžu byť interaktívne a zapojenie obyvateľov mesta bude vďaka tomu ešte ľahšie. Napokon je tu štvrtá vrstva, ktorá má za úlohu zabezpečiť porozumenie dostupným dátam – ako v reálnom čase, tak historickým, čo je tým hlavným potenciálom pre jednotlivé aplikácie, ktoré môže chytré mesto využívať, ako napríklad riadenie spotreby energie, optimalizácia dopravnej prevádzky, zníženie hlučnosti a aktivity v oblastiach bezpečnosti a zabezpečenia. Ak budeme sieťové kamery vnímať ako senzory, otvoria sa nám úplne nové možnosti využitia, medzi ktorými môžeme spomenúť zisťovanie a riadenie následkov hustých dažďových alebo snehových zrážok, prispôsobenie pouličného osvetlenia podľa skutočných svetelných podmienok v danom čase a tým aj zníženie spotreby energie, alebo dokonca správa a obsluha miest pre zdieľanie kolies, resp. áut.

Mesto, ktoré komunikuje

Nové aplikácie súčasne pomôžu viac zapojiť obyvateľov mesta a umožnia im tak stať sa aktívnou súčasťou ekosystému mesta. Pomocou chytrých mobilných telefónov a ich aplikácií môžu obyvatelia a turisti posielať správe mesta informácie o bezpečnosti a prípadných problémoch. Keď budú obyvatelia aktívne dopĺňať dáta a informácie o svojom živote v meste a zdieľať ich na sociálnych sieťach, mestské autority budú napríklad vopred informované o vznikajúcich dopravných zápchach a môžu využiť svoje video systémy a ich analýzu na overenie situácie, monitorovať potrebné akcie a overovať, aké boli účinky zásahu, takže obyvatelia budú priamou súčasťou a srdcom chytrého mesta.

Chytré kamery ako brána do budúcnosti

Model riadenia zložený zo štyroch vrstiev sa môže na prvý pohľad zdať zložitý, no dobrou správou je, že sa dá využiť existujúca infraštruktúra video dohľadových systémov. Môžete ich posunúť z roviny zaisťujúcej bezpečné mesto až na úroveň inteligentného mesta budúcnosti. Akokoľvek bola východiskovým bodom bezpečnosť, môžu byť už dnes inštalované kamerové systémy základom pre budúce systémy využívajúce senzory. Kamery budú slúžiť ako prepojovací uzol ďalších snímačov zapojených do siete inteligentných zariadení, napríklad senzory zaplavenia, senzory snímajúce počasie, dopravu a mýtne brány. Mnoho sieťových kamier sa navyše už teraz dodáva vybavených viacúčelovými aplikáciami – z mnohých môžeme spomenúť napríklad rozpoznávanie poznávacích značiek automobilov alebo počítanie osôb a vozidiel. Vďaka tomu sa z nich stávajú inteligentné zariadenia, ktoré dokážu spracovávať dáta ešte pred vstupom do siete a pritom v rámci tejto siete poslúžia na rôzne účely. Ak ich konštrukcia umožňuje jednoduchú integráciu a zapojenie do otvorenej architektúry, stanú sa chrbticou „Internetu vecí“ chytrého mesta.

V budúcnosti budú sieťové kamery hrať dôležitú úlohu, ktorá značne presiahne ich pôvodný účel daný rámcom bezpečnosti a zabezpečenia, keďže sa stanú otvorenou platformou pre vývoj aplikácií pre chytré mesto a budú otvoreným zdrojom informácií a systému big data. Vo všeobecnosti platí, že mesto môže byť chytré len vtedy, keď ho to budete chcieť naučiť.

Autor textu: Andrea Sorri, Axis Communication