Najvýkonnejší rýchly výskumný reaktor na svete MBIR už má základy.
V ruskom výskumnom ústave NIIAR prebehla 11. septembra 2015 slávnostná ceremónia pri príležitosti odliatia prvého betónu do základov budovy pre viacúčelový rýchly výskumný reaktor MBIR. Ide o projekt Štátnej korporácie pre atómovú energiu Rosatom s cieľom významného rozšírenia výskumu technológií pre pokročilé jadrové reaktory.
Stavebné povolenie dostal výskumný ústav NIIAR, ktorý spadá pod spoločnosť Nauka, dňa 8. mája 2015 s platnosťou na 10 rokov. Generálny dodávateľ Uralenergostroj už na stavenisku dokončil prípravné práce. Po začatí betonáže základov reaktorovej budovy sa začali práce na samotnej výstavbe reaktora MBIR, ktorá má byť podľa plánu ukončený v roku 2020. Reaktor MBIR má nahradiť súčasný rýchly výskumný reaktor BOR-60, ktorý bol postavený pred bezmála polstoročím a je od svojho spustenia úspešne prevádzkovaný v ústave NIIAR. Uvedením reaktora MBIR do prevádzky budú významne rozšírené schopnosti ruského jadrového priemyslu a položené technologické základy medzinárodného výskumného centra. „Nejde o obyčajnú udalosť, ale o udalosť s veľmi symbolickým podtextom. Ústav NIIAR týmto oživuje svoje prvenstvo nielen v Rusku, ale na celom svete.
Vedenie Rosatomu si už pred dlhou dobou uvedomilo, že reaktor MBIR nie je dôležitý len pre Rusko, ale jeho význam siaha až k celosvetovej energetickej budúcnosti. Som presvedčený, že úspešne dokončíme stavbu reaktora MBIR a budeme môcť osláviť spustenie najvýkonnejšieho rýchleho reaktora na svete,“ povedal pri tejto príležitosti Vjačeslav Peršukov, námestník generálneho riaditeľa Rosatomu pre inovácie. „Reaktor MBIR je najvýkonnejší medzi rýchlymi výskumnými reaktormi sveta, či už ide o prevádzkované, projektované alebo už odstavené zariadenia. Jeho spustenie otvorí novú stránku v histórii nášho ústavu, rozšíri spektrum experimentov v tejto oblasti a bude predstavovať základ pre plánované medzinárodné centrum pre výskum v oblasti trvalo udržateľného rozvoja jadrovej energetiky,“ povedal generálny riaditeľ ústavu NIIAR Alexander Tuzov.
Projektovanie a stavba reaktora MBIR prebieha v rámci federálneho programu Jadrové energetické technológie novej generácie pre roky 2010 až 2015 a výhľad na obdobie do roku 2020. Vďaka unikátnym technickým vlastnostiam sa bude na reaktore MBIR riešiť široké spektrum súčasných výskumných úloh v oblasti dlhodobého rozvoja mierového využívania jadrovej energie a uzatvárania palivového cyklu. Tiež tu budú testované nové technológie výroby rádioizotopov pre lekárstvo aj pre priemysel. K viacúčelovému výskumnému zariadeniu patrí nielen samotný reaktor MBIR, ale aj komplexný systém vedeckých prístrojov, ktoré budú umožňovať výskum nových typov jadrového paliva pre pokročilé typy reaktorov, konštrukčné materiály a rôzne typy chladiacich látok. Práce pri prvom liatí betónu do základov budov reaktora MBIR zabezpečil generálny projektant tohto viacúčelového výskumného reaktora, projekčný ústav Atomprojekt. V súčasnosti táto spoločnosť dokončuje dokumentáciu, podľa ktorej budú vyrobené jednotlivé komponenty vrátane reaktorovej nádoby. Na reaktore MBIR sa podieľajú aj české firmy. V roku 2013 odovzdala spoločnosť EGP Invest, s.r.o., projekt strojovne pre tento reaktor podľa kontraktu v hodnote 65 miliónov českých korún. Spolupráca medzi EGP Invest a projekčným ústavom Atomprojekt bola o rok neskôr ďalej rozšírená o oblasť rádioaktívnych odpadov. O účasť pri realizácii projektu MBIR majú záujem aj ďalšie českej spoločnosti.
Projekt MBIR bude viacúčelový výskumný rýchly reaktor, ktorý sa stavia na pozemku vedecko-výskumného ústavu jadrových reaktorov v Dimitrovgrade a jeho uvedenie do prevádzky je plánované na rok 2019. Celková cena projektu predstavuje 16,4 miliardy rubľov (približne 376 milónov eur). Po uvedení do prevádzky sa tento reaktor s tepelným výkonom 150 MWt stane najvýkonnejším výskumným reaktorom vo svetovom meradle (pre porovnanie český výskumný reaktor LVR-15 v Řeži má výkon 10 MW). Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu je dnes po celom svete prevádzkovaných cca. 240 výskumných reaktorov. Ďalších cca. 360 výskumných reaktorov už bolo vyradených z prevádzky. Najväčší počet prevádzkovaných jadrových výskumných reaktorov na svete je v Rusku (62), nasledujú Spojené štáty (54), Japonsko (18), Francúzsko (15), Nemecko (14) a Čína (13). V Českej republike existujú tri neenergetické reaktory – dva výskumné v ÚJV Řež a jeden školský reaktor na ČVUT v Prahe.
