- Aj tlmiče majú vplyv na bezpečnosť jazdy autom
- Najčastejšie používané druhy spojovacieho materiálu
- Ročné vyúčtovanie nájomného nie je vždy príjemnou záležitosťou
- Používanie Venušiných guličiek má nielen sexuálne, ale aj zdravotné benefity
- Nechali ste si na auto aplikovať keramickú ochranu? Ako sa oň teraz starať?
Priemerný Slovák má nasporených 5 232 eur, Švajčiar 157 450 eur a Kazach 406 eur.
Skupina Allianz zverejnila šiesty ročník svojej štúdie Allianz Global Wealth Report, ktorá dôkladne skúma majetok a dlhy domácností vo viac ako 50 krajinách sveta. Zo štúdie vyplývajú tri minuloročné finančné míľniky; čisté finančné aktíva prekročili hranicu 100 biliónov eur, súkromný majetok obyvateľov Číny prevýšil majetok Japoncov a po prvýkrát v histórii je v strednej triede viac ako miliarda ľudí.
Rekordný majetok.
Pozrime sa na štúdiu podrobnejšie. Celosvetovo hrubý finančný majetok domácností v roku 2014 vzrástol o 7,1 percenta. Napriek tomu, že tempo rastu je pomalšie, jeho model je rovnaký ako po minulé roky. Zrejme aj preto sa svetové hrubé finančné aktívna dostali na novú rekordnú úroveň 136 biliónov eur, čo je vyššia suma než hodnota všetkých svetových spoločností kótovaných na burze a všetkých štátnych dlhov dokopy. „Niekto si tieto údaje môže interpretovať ako dostatok úspor,“ hovorí Michael Heise, hlavný ekonóm skupiny Allianz. „Ale je to nesprávny pohľad. Množstvo ľudí stále nemá dostatočné úspory na starobu. Navyše, výzvy, ktoré sú pred nami, sú obrovské: klimatické zmeny, chudoba a migrácia, digitálna revolúcia, zastarané infraštruktúry a mnoho ďalších.“
Aj keď pomalšie ako finančné aktívna, opäť rástli aj záväzky domácností. V minulom roku sa dlhy zvýšili o 4,3 percenta na celkovo 35 biliónov eur. Od finančnej krízy je rast dlhu na najvyššej úrovni. Ak odpočítame dlh z hrubých finančných aktív, dostaneme rekordný údaj čistých finančných aktív vo výške viac než 100 biliónov eur. Toto číslo predstavuje nárast o 8,1 percenta.
Máme 40. priečku z 50.
V rebríčku najbohatších krajín sveta sa Švajčiarsko naďalej drží na vrchole. Priemerný Švajčiar má nasporených 157 450 eur. Druhé miesto obsadili Spojené štáty s financiami vo výške 138 710 eur na občana. Trojicu krajín s najvyššími finančnými aktívami občanov uzatvára Veľká Británia s priemernými úsporami 86 230 eur na obyvateľa. Predbehla tak Belgicko, ktoré obsadilo štvrtú priečku. V medzinárodnom porovnaní sa Slovensko koncom roka 2014 umiestnilo na 40. mieste. Na jedného nášho obyvateľa spadajú čisté finančné aktíva vo výške 5 232 eur, čím sme predbehli napríklad Rumunsko. Na samom konci rebríčka je Kazachstan so sumou 406 eur na obyvateľa.
Východoeurópsky región má vo všeobecnosti v strednej triede rebríčka bohatstva nízky podiel. Podľa čistých finančných aktív nie je v prvej dvadsiatke z východnej Európy žiadna krajina. Za dvadsiatou priečkou je zloženie zmiešané, od roku 2000 sa niektoré krajiny vyšvihli vyššie, napríklad pobaltské štáty. No niektoré skĺzli o niekoľko priečok nižšie, napríklad Chorvátsko, Poľsko a tiež Slovensko. Minulý rok sme boli na mieste číslo 38.
Slováci veria bankám.
Na Slovensku vzrástli v minulom roku hrubé finančné aktíva o 8 percent, čo je o trochu viac ako východoeurópsky priemer 7,8 percenta. Štúdia zaznamenala rast Slovenska vo všetkých triedach aktív. Cenné papiere, životné poistenie a penzijné fondy rástli o 12 percent, predstavujú však len 32 percent z celkových finančných aktív. Slovenské domácnosti stále investujú významnú časť svojich úspor do bankových vkladov; 62 percent majetku Slovákov je na termínovaných a sporiacich účtoch. Je to najviac zo všetkých východoeurópskych členských štátov EÚ.
Sme zadlžení?
Osobný dlh Slováka bol v minulom roku 5 000 eur, čo je vysoko nad východoeurópskym priemerom 3 370 eur (v štátoch, ktoré sú členmi EÚ). Naše dlžoby v uplynulom roku predstavovali spolu 36,2 percenta, oproti predchádzajúcemu roku je to nárast o takmer 3 percentá.
U nás sme si rovní.
Rozdelenie bohatstva sa líši nielen medzi krajinami, ale aj v rámci jednotlivých krajín. V štúdii skupina Allianz vypočítala Gini koeficient s cieľom ukázať, ako sa líši bohatstvo obyvateľov v rámci krajiny. Od začiatku tisícročia vyhodnotila koeficient podľa priemerných čistých finančných aktív obyvateľov krajiny. Počet krajín, v ktorých je Gini koeficient „lepší“ v priebehu posledných rokov, je približne na rovnakej úrovni ako počet krajín, v ktorých sa zhoršuje. Slovensko má najnižšiu hodnotu Gini koeficientu zo všetkých analyzovaných krajín. Hodnota 42,3 je hlboko pod celosvetovým priemerom 60,7 a hlboko aj pod priemerom pre východnú Európu. To znamená, že rozdelenie bohatstva na Slovensku je veľmi rovnomerné. Pre porovnanie, nerovnosť je výrazná v USA, Gini koeficient je tam až 80,6.