Je prínosnejšie mlieko alebo sója a podobné rastlinné alternatívy?

Čím ďalej častejšie sa v našich končinách stretávajú dva odlišné názory na konzumáciu mlieka. Niektorí naň nedajú dopustiť, druhí ho zatracujú a preferujú radšej sójový, pohánkový alebo iný rastlinný nápoj. Čo je teda pre náš organizmus výživnejšie? Fakty sú nasledujúce.

Mlieko a mliečne výrobky sú dôležitou súčasťou stravy. Pokiaľ nie je dôvod, nemá ich vyradenie zo stravy prínos. Jednak si výrazne znížime pestrosť nášho jedálnička a súčasne sa ochudobníme o kvalitné bielkoviny a celý rad dôležitých vitamínov a minerálnych látok.

„V mlieku sa nachádza predovšetkým vysoký obsah dobre vstrebateľného vápnika, ktorý je v optimálnom pomere s fosforom, čo je dôležité pre zdravie kostí a zubov. Ďalej je mlieko zdrojom vitamínov D, A, vitamínov skupiny B, vrátane kyseliny listovej. Dôležitou zložkou mlieka sú srvátkové peptidy, ktoré majú pozitívny vplyv na telesnú hmotnosť, obranyschopnosť organizmu, znižujú krvný tlak a uplatňujú sa aj v prevencii diabetu 2. typu,“ vysvetľuje MUDr. Peter Minárik, odborník projektu Biele plus.

Nevýhodou mlieka a mliečnych výrobkov je prevaha nasýtených mastných kyselín a prítomnosť cholesterolu. Pre zníženie týchto faktorov je vhodné uprednostňovať polotučné mlieko a mliečne výrobky s nižším obsahom tuku, čím znížime obsah nasýtených mastných kyselín aj cholesterolu v strave.

Niekedy hrozí skrížená alergická reakcia.

Najčastejšie sa pije kravské mlieko, menej často potom mlieko kozie, ovčie, prípadne iné druhy. Predovšetkým koziemu mlieku sú prisudzované zdraviu prospešné vlastnosti. Oproti kravskému mlieku má vyšší obsah vitamínov, minerálnych látok a tuku.

Podobne ako mlieko kravské obsahuje aj kozie mlieko kazeín, pričom rozlišujeme jeho 4 základne typy (αS1, αS2, β a κ). Nižšie množstvo αS1 kazeínu je i predpokladom pre nižší alergizujúci potenciál kozieho mlieka. Kazeínová zložka kozieho mlieka môže byť premenlivá a môže obsahovať viac αS1 kazeínu. Prípadne môže vedľa kazeínu alergénne pôsobiť aj beta-, menej často potom alfa-laktalbumín.

„Problémom môže byť aj skrížená alergická reakcia, keď človek s alergiou na bielkovinu kravského mlieka je zároveň alergický aj na bielkovinu mlieka kozieho alebo ovčieho,“ upresňuje odborník.

Sója má vysoký alergénny potenciál.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka je najčastejšou potravinovou alergiou v detskom veku. Prevenciou je dojčenie. Vo väčšine prípadov ale s pribúdajúcim vekom prejavy tejto alergie ustupujú.

„U detí so zvýšeným rizikom vzniku alergie sa odporúča nezaraďovať mlieko, tvarohy a jogurty do 1 roku života, a to tak mlieko kravské, ako aj mlieko kozie alebo ovčie. Avšak riešením nemusí byť ani podávanie sójových nápojov, keďže aj sója patrí medzi 8 potravín s najvyšším alergénnym potenciálom,“ hovorí MUDr. Peter Minárik.

Alternatívy mliek bez lepku a laktózy.

Rastlinné náhrady mlieka sú čoraz obľúbenejšie, čo je iste žiaduce, ale aj tu môžu byť nástrahy. Nespornou výhodou rastlinných náhrad mlieka je to, že sú spravidla bezlepkové a najmä bezlaktózové. Neobsahujú cholesterol a mávajú aj nižší podiel tuku. Bývajú dobre stráviteľné a mnohé z nich prinášajú aj nutričný profit.

„Príkladom sú nápoje z pohánky, ktoré obsahujú rutín, ktorý je dôležitý pre zdravie ciev. Ovsené nápoje sú zase zdrojom rozpustnej vlákniny beta glukán, ktorý má vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu. Rastlinné náhrady mlieka sú vhodné pre vegánov a vegetariánov, a pokiaľ ich majú radi, môžu ich pre spestrenie pochopiteľne piť aj konzumenti mlieka.“ – dopĺňa MUDr. Peter Minárik.

Optimálne riešenie – mlieko aj alternatívy.

Riziko môžu predstavovať niektoré instantné nápoje rastlinných náhrad mlieka. Môžu totiž obsahovať čiastočne hydrogenované stužené tuky, ktorú sú zdrojom rizikových trans nenasýtených mastných kyselín. Tie zvyšujú hladinu celkového cholesterolu, znižujú HDL cholesterol, podporujú zápalové procesy a prispievajú aj k vzniku cukrovky.

„Rastlinné náhrady mlieka mávajú v porovnaní s mliekom nižší obsah bielkovín, a pokiaľ nie sú fortifikované o vitamíny a minerálne látky, sú relatívne „chudobné“ aj po tejto stránke. Rastlinné alternatívy mlieka sú vhodným spestrením stravy, avšak za predpokladu, že zostanú v jedálničku zastúpené aj mliečne výrobky,“ uzatvára MUDr. Peter Minárik, odborník projektu Biele plus.