LOCKENHAUS
Len málo miest sa môže pochváliť takou spätosťou s mýtmi o teplároch ako hrad Lockenhaus v rakúskom Burgenlande vybudovaný okolo roku 1200. Členovia rádu z maďarskej východnej provincie si tu už dávno predtým zriadili svoju „svätyňu“ s rytinou kríža, ktorá slúžila na vykonávanie tajných rituálov.
Dnes vzorne zreštaurovaný hrad Lockenhaus neďaleko maďarsko-rakúskych hraníc láka každoročne množstvo turistov predovšetkým pre svoju historickú tajuplnosť. Tú mu dodávajú práve povesti o templároch. Bájna „svätyňa“, ktorá robí hrad výnimočným, pritom na prvý pohľad vyvoláva skôr rozčarovanie. Je to takmer prázdna hala podobná kaplnke, bez výzdoby, s pravouhlou strednou časťou s valenou klenbou a ohraničeným chórom pri vstupe a na konci. Prvému zdaniu však neverte. Na strope haly, presne v centre, je zapustený takzvaný svetlík, pod ním na podlahe sa nachádza pravdepodobne pôvodne vodou naplnená priehlbeň polguľovitého tvaru. Podobné konštrukcie sú známe zo Sýrie, ako aj z templárskeho hradu Gisors vo Francúzsku. Slúžili na to, aby v určitú noc roka prepúšťali do miestnosti svetlo jednej hviezdy alebo súhvezdia, ktoré sa odrážalo vo vode v nádrži. Matematicko-astronomická koncepcia miestnosti vyplýva z presnej severo-južnej orientácie, ktorá je v rozpore s celkovou dispozíciou budov v Lockenhause.
Mimoriadne zaujímavý je aj „kameň symbolov“ v prednej apside, ktorá mala byť „tabernákulovou komorou“. Je to približne 1,2 metra vysoký blok, čiastočne vydlabaný (tu malo byť miesto na kalich s hostiami), ale bez akejkoľvek kresťanskej symboliky. Namiesto nej sa na prednej strane nachádza veľmi zvláštny vyrytý znak. Rozoznať sa na ňom dá pravouholník s polkruhom na vrchnej strane. Pod týmto polkruhom, a do určitej miery ním obklopený, sa nachádza ďalší polkruh, ktorý prechádza dolu do dvoch dotýkajúcich sa kruhov. V spodnej časti pravouholníka sú zobrazené ďalšie dve dotýkajúce sa oválne štruktúry. Podľa oficiálnej interpretácie ide „pri hornom symbole o dvojhlavého hada, ktorý je zviazaný posvätným uzlom“. Aj s veľmi bujnou fantáziou tu ťažko rozoznať uvedeného „dvojhlavého hada“. Vysvetlenie dvoch spodných kruhov naproti tomu znie (a tým sa možno trochu priblížime k pravde): „Symbol na kameni znamená slovo ´chlieb´. Slovo ´lámanie chleba´ je najstarším znakom: ´Ja som chlieb života, ktorý prichádza z neba, aby ten, kto z neho bude jesť, nezomrel´.“
Kto boli templári?
Rád templárov (Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho) bol stredoveký vojensko-mníšsky rytiersky rád, ktorý v roku 1119 založil francúzsky rytier Hugo de Payens. Prioritnou úlohou Rádu bolo ochraňovať kresťanských pútnikov zo Západu na cestách po Svätej Zemi. Rád bol násilne rozpustený a neskôr, roku 1312 aj oficiálne zrušený. História Rádu dodnes vyvoláva mnoho nezodpovedaných otázok, neobjasnených záhad a templári sú zdrojom najúžasnejších legiend.
3 legendy o ráde
– Podľa legendy veľmajster Jacques de Molay tesne pred svojou smrťou preklial francúzskeho kráľa, ministra i pápeža a všetkých povolal, aby sa do roka zodpovedali zo svojich činov pred Božím súdom. Všetci traja prekliati zomreli ešte ten istý rok.
– Od rozbitia rádu kolujú legendy o poklade templárov, ktorý vraj videli ľudia v predvečer útoku na rád odvážať na povozoch z Templu, o flotile 18 lodí v La Rochelle, ktorá zmizla bez stopy.
– Vo väčšine krajín bolo templárom umožnené prestúpiť do iných rádov, v Portugalsku sa v roku 1319 dokonca len premenovali na Kristov rád.
Foto: Pavol Urbánek