Po stopách vojnových hrdinov.

Oblasť Severného Spiša a Pienin je známa svojimi prírodnými krásami a bohatou históriou, ktoré každoročne lákajú stovky turistov. Vydajte sa s rodinou na cestu poznávania, kde sú krásy prostredia úzko späté s významnými historickými udalosťami. Turistické trasy v celkovej dĺžke 38 kilometrov mapujú slovensko-poľské kuriérske chodníčky a odkrývajú tak skutočných vojnových hrdinov. Vďaka pomoci Slovákov sa podarilo dostať z Poľska až do Maďarska niekoľko tisíc poľských obyvateľov, ktorí tak utiekli pred hrozbami druhej svetovej vojny.

Hornatosť a bohatý lesný porast v oblasti Severného Spiša a Pienin priťahovali ľudí, ktorí v období vojny nemohli legálne prekračovať hranice. Preto v rokoch 1939 až 1944 prebiehala na slovensko-poľskom pohraničí intenzívna vzájomná spolupráca medzi poľskou kuriérskou službou a slovenskými ilegálnymi prevádzačmi. Tí riskovali vlastné životy, aby pomohli druhým. Trasy, ktoré slúžili na prechod poľským politickým emigrantom a Židom dnes nazývame slovensko-poľské kuriérske chodníčky. Poľská kuriérska služba mohla fungovať najmä vďaka veľkej pomoci a spolupráci slovenských občanov. Vzájomnú solidaritu si dnes pripomíname označenými turistickými trasami, ktoré mapujú tie, ktoré v ťažkom období vojny znamenali nádej na prežitie.

Kuriéri pôsobiaci v hraničnom pásme boli napojení na trasu, ktorá viedla z Noweho Sączu cez Piwnicznu a Szczawnicu do Starej Ľubovne. Slovenskú ilegálnu skupinu viedol Robert Pavlovský, majiteľ krčmy na Mýte. V spolupráci s ďalšími obyvateľmi Starej Ľubovne poskytovali utečencom nielen úkryt, ale aj oblečenie, stravu a často im dali aj peniaze na cestu. Poľským Židom poskytli falošné doklady alebo ich ďalej presunuli za hranice do bezpečia. Veľkú úlohu zohrala aj skupina taxikárov, ktorá odvážala poľských obyvateľov až k hraniciam Maďarska. Nástupom partizánskych hnutí, kuriérska služba postupne zanikla.

Vďaka projektu „Spomienky na slovensko-poľské kuriérske chodníčky“ boli v oblasti Severný Spiš Pieniny vyznačené tri turistické trasy. V celkovej dĺžke 38 kilometrov sú vybudované oddychové miesta s lavičkami a tabuľami s informáciami o histórii slovensko-poľských kuriérov. Projekt realizovalo mesto Stará Ľubovňa v spolupráci s poľským partnerom Miejsko Gminny Ośrodek Kultury so sídlom v Piwnicznej-Zdróju z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

1. trasa: Stará Ľubovňa – Ľubovniansky hrad – Oslí vrch – Doštenské sedlo – popod Vysoký grúň – Mníšek nad Popradom
2. trasa: Oslí vrch – sedlo Vabec – Medvedelica – Chaty – Eliášovka
3. trasa: Doštenské sedlo – Hraničné – Chaty

Zastávka na Ľubovnianskom hrade

Tento rok si pripomíname 270. výročie narodenia Mórica Beňovského, 240. výročie jeho menovania za kráľa kráľov na Madagaskare a 230. výročie jeho smrti. Ľubovnianske múzeum si chce pripomenúť tieto udalosti aj prázdninovým programom, ktorý pripravuje pre široký okruh svojich návštevníkov. Počas letnej sezóny sa 13. augusta 2016 uskutoční cestovateľská talkshow Móric Beňovský za účasti Vladimíra Dudláka z OZ Móric Beňovský žije a prezentácia jeho cestopisu Po stopách Mórica Beňovského. Talkshow bude sprevádzať hudobný hosť a Útek Mórica Beňovského z veže Ľubovnianskeho hradu priblíži návštevníkom predstavenie v podaní pantomímy. Ľubovnianske múzeum tiež pracuje na sprístupnení novej expozície venovanej najslávnejšiemu hradnému väzňovi v blízkosti hradnej veže, kde bol uväznený.

Ak sa vydáte po prvej trase, ktorá vedie cez Ľubovniansky hrad, nenechajte si ujsť nové expozície múzea „Caroline a Isabel – Princezné de Bourbon na hrade Ľubovňa“, a tiež otvorenie výstavy historických fotografií „Chartula Pictoria“, kde sa môžete pozrieť, ako vyzerali Hrad Ľubovňa, mesto St. Ľubovňa a Ľubovnianske Kúpele na starých fotografiách.