Opel Combo ako mestská ponorka

Nemecká automobilka vsadila na širokú paletu vozidiel v ponuke, pričom okrem športových modelov GSi ponúka množstvo univerzálne ladených spoločníkov. My sme mali možnosť vyskúšať novú generáciu Comba. Aké je v uliciach, čo v ňom odveziete a má nejaké chyby?

Univerzálny pomocník

Priestranná dodávka je výborná hneď z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že má výborný posilňovač riadenia, vďaka ktorému sa vymanévrujete z každej uličky, zaujme aj množstvom úložných priestorov v interiéri. Aké je jeho určenie, je viac než jasné z jeho tvarov – dodávky nikdy neboli navrhované preto, aby potešili oko, ale v prvom rade mali zvládnuť prepraviť dôležité vybavenie remeselníkov alebo odviesť rozmernejšie športové náčinie, pričom konštruktéri vždy dbali na to, aby ste nemuseli zastaviť pred prvou väčšou nerovnosťou. Samozrejme, nikto nehovorí o tom, že prekoná extrémny terén – preto sú na trhu pick-upy, ale van skrátka musí bez zaváhania zvládnuť niekoľko väčších dier bez toho, aby ste rozbili bočné okná nákladom či poškodili zavesenie.

A to vynovené Combo zvláda bravúrne. Obratne jazdí po štrku a obstojne sa dokonca vyšplhá aj ostrejším nájazdom, na ktorom sú početné nerovnosti. Jeden taký, aj keď trochu menší, sa nachádza na parkovisku pred OBI v bratislavskom Ružinove. Na prírodnú odstavnú plochu sa ide z kruhového objazdu a na nájazde je množstvo dier, a ak zastavíte tesne pred násypom, ktorým sa na plochu dostanete, je rozjazd pomerne náročný – najmä vtedy, keď šoférujete auto s predným náhonom, akým Combo je. Ak ešte prší, podmienky sú o poznanie horšie. Našťastie však máte možnosť vybrať si jazdný režim voličom na stredovom paneli (ten je však zbytočne veľký), kde sa nachádza kruhový ovládač, ktorým sa dá vybrať nastavenie pre jazdu po prašnom povrchu či snehu. Dieselový motor v testovanej verzii mal výkon 130 koní, čo nie je málo, no pri zaťaženom aute mu tento nájazd na malé prevýšenie dal trochu zabrať. Predné kolesá pri pomalom nájazde zahrabali a pri pridaní plynu opäť prekĺzli, pretože museli cez zlom vytiahnuť zaťaženú zadnú nápravu. Vzadu rozložená drevená skriňa spravila to, čo každé teleso pri pôsobení kinetickej energie a posunula sa po klzkej ploche úložného priestoru. Tento presun hmotnosti nemal zásadný vplyv na výsledok testu, len spôsobil intuitívne ubratie plynu, čiže prvý pokus nevyšiel práve najlepšie. Všetko je však o cviku, a tak sme tento test zopakovali.

Na druhýkrát to už dopadlo lepšie, pretože sme našli vhodné nastavenie a ideálnu synchronizáciu plynu a spojkového pedálu. Combo vyšlo bez zásadných problémov, v podstate plynulo a tretí výjazd už prebehol bez jediného zaváhania. Pri zaradenej jednotke má Combo Life s dieselom pod kapotou slušný záťah. Rozhodli sme sa ho však ešte podrobiť jednému, o čosi náročnejšiemu testu – na ceste do Kopřivnice, ktorá sa nachádza na Morave v Českej republike, leží malebný Štramberk, ktorého dominantou je Trúba a najkratšia cesta vedúca k tejto pamiatke vedie cez schody z námestia. Na to sa dostanete príjazdovou cestou, ktorá má skutočne extrémne stúpanie. Ide síce o krátky úsek, no väčšina cyklistov tam musí zosadnúť a autá s manuálom, ktoré zastavia v strede kopca, preveria nielen vodiča ale najmä techniku. A to sme ešte nespomenuli fakt, že povrch cesty tvoria povestné „mačacie hlavy“, na ktorých sa to za dažďa poriadne šmýka. Prevýšenie dosahuje takmer 25 promile, čo je naozaj dosť. A ako to Combo vo výbave Life, kde sa o komfort posádky stará niekoľko moderných vychytávok, zvládlo? Zaťažený zadok (stále rovnaká skriňa) ho ako kotva ťahala dole. Navyše elektrická ručná brzda nepovoľuje klasický šoférsky trik, pri ktorom sa rozbiehate pomocou zatiahnutej ručnej brzdy, a tak všetko zostáva na šoférskom ume človeka za volantom. Plynulý rozjazd sa na hladkom povrchu nepodaril a predné kolesá začali prešmykovať a auto sa aj po pridaní výkonu mierne sunulo bokom. Kontra nepomohlo, no faktom je, že s rozjazdom do tohto kopca majú problém takmer všetky autá s predným pohonom.

Z Bratislavy to je do Kopřivnice, kde sa stále vyrábajú nákladiaky Tatra, približne 230 kilometrov cez diaľnicu vedúcu okolo Brna a Combo sa na tomto úseku bez najmenších problémov predviedlo ako ideálne auto na dlhšie cesty s nákladom. Jediné mínus je počutešný aerodynamický hluk. Ten skrátka vnímate, no príčinou sú tvary a trochu horší koeficient odporu vzduchu. Dizajnéri však zaslúžia pochvalu, pretože vnútri auta sa dá viesť pokojný dialóg a človek nemusí ako papagáj opakovať každú tretiu vetu ani vo vyšších rýchlostiach. Svišťanie vetra počujete len vtedy, keď je vnútri úplne ticho.

Na jazdu sa môžete maximálne koncentrovať vďaka veľkému dotykovému displeju integrovanému do stredovej konzoly, tesne nad výduchmi klimatizácie máte aj vo vysokých rýchlostiach dokonalý prehľad o situácii pred vami, pretože ikony aj zobrazované informácie sú dostatočne veľké, aby ste ich nemuseli komplikovane odčítať. Nehovoriac o výhodách head-up displeja, ktorý zobrazuje dáta z navigácie, rýchlosť, výstrahy či vám ukáže názvy prepínaných skladieb.

Druhý pohľad

Opel Combo sa vyrába pomerne dlho. Na trhu je už štvrtá generácia a my sme do auta posadili človeka, ktorý vlastní model druhej generácie a tú predstavili v roku 1993. Samozrejme, priame porovnanie techniky či hodnotenie úrovne výbavy by bolo scestné, no išlo nám o to, ako bude vnímať medzigeneračnú inováciu a aký bude jeho celkový dojem. V prvých sekundách ho zaujalo najmä strešné okno, stredový displej a priestor. No po chvíli, ako auto spoznával, začal vnímať detaily aj mierne kritickým okom. Trochu mu vadili tvrdé plasty na prístrojovej doske, a v tomto bode sme sa s ním celkom stotožnili. Druhý subjektívny postreh predstavovali nepríjemné pocity z toho, keď si chcel vyložiť ruku z okna. Vonkajší rám dverí totiž presahuje vnútornú plochu krytu dverí, a keď si chcel vyložiť ruku z okna, lakeť narazil na vykrojený modul, a ruku z okna si nevyvesil. Rovnako ani my. Lenže iné chyby či nedostatky ani po dlhých minútach neprichádzali, napokon ani nemohli. Opel spravil parádnu prácu, pretože testovaná verzia mala najvyššiu príplatkovú výbavu Executive za 3 500 €, čo je síce slušný balík peňazí, no dostanete za neho všetko, čo si v takomto type vozidla môže priať aj najnáročnejší zákazník. Vyhrievané sedadlá, či vývody klímy aj na zadné sedadlá dotvárajú komfort, ktorý oceníte za každého počasia. A čo je podstatné, vnútri naozaj odložíte desiatky drobností. Najviac sa nám páčili odkladacie priehradky pod sklenenou strechou, kam poľahky dosiahnete aj z predných sedadiel.

Je to skrátka výborný spoločník a to dokonca aj v uličkách mesta, kde oceníte ovládateľnosť, dobrý polomer otáčania a už spomínaný posilňovač riadenia. Navyše vďaka priestoru vnútri si pripadáte, že máte miesto na rozdávanie a v preplnených uliciach sa naozaj cítite, akoby ste boli v ponorke, ktorá vás dokonalo izoluje od okolia.

Niečo navyše

Combo v podstate viete šoférovať dvoma prstami ľavej ruky a pravačku môžete mať položenú na sklápacej opierke, odkiaľ pohodlne dočiahnete na radiacu páku šesťstupňového manuálu a v noci oceníte dosah predných LED svetiel, ktoré sa mierne natáčajú pri nájazde do zákrut. O takýchto detailoch by sa dalo ešte dlho písať, ale za čosi viac ako 20-tisíc eur dostanete najlepšie odladený van na trhu. Nemecká DNA sa skrátka nezaprie, čo je len dobre. Auto síce nemá silnú charizmu, lenže precíznym prístupom osloví nielen tradicionalistov, ale najmä mladých a to je v prípade takého typu auta celkom nezvyčajný jav.

Opel Combo Life Innovation Turbo D

Zdvihový objem motora: 1499 (cm³)

Výkon: 96/3750 (kW/ot.)

Krútiaci moment:300/1750 (Nm/ot.)

Maximálna rýchlosť: 185 km/h

Zrýchlenie 0 – 100 km/h: 10,6 s

Spotreba kombinovaná: 5,6-6,2 (l/100 km)

Text: A.K.

Foto: M.L.